Slovesá ( Doushi 動詞 ) 

 

 

Časovanie

Japonské slovesá sa časujú do dvoch časov, ktorými sú minulý a neminulý čas. Minulý čas zahrňuje to, čo sa v minulosti stalo, a ešte stále pokračuje, alebo to, čo sa v minulosti stalo a už skončilo. Neminulý čas zahrňuje náš budúci a prítomný čas.

Ako rozoznať budúci čas od toho prítomného?

Japonský neminulý čas je vlastne budúco prítomný čas a dá sa rozoznať iba podľa kontextu.

Ohýbanie

Japonské slovesá sú ohybné, ale nerozlišujú ani osobu, ani rod alebo číslo. Napríklad taká veta "Tabemasu." môže mať veľa prekladov ( jem, ješ, jedia, jeme, budú jesť, budeme jesť atď...). Opäť tu záleží na kontexte. Táto veta by sa dala ľahšie preložiť, keby sme uviedli napríklad podmet. Napríklad zámeno "watashi(ja)". Veta by potom vyzerala takto : " Watashi wa tabemasu." Tu už môžeme vyradiť ostatné možnosti a ostanú nám len dve : môže to znamenať buď "(Ja) jem." alebo "(Ja) budem jesť." No a či sa jedná o prítomný alebo budúci čas určíte opäť podľa kontextu.

Zdvorilosť slovies

Japonci majú množstvo stupňov zdvorilosti. Možno ich vyjadriť slovesnými koncovkami, slovami, sufixami alebo prefixami. Preklad týchto slov sa do Slovenčiny nedá presne preložiť. Či už použijete zdvorilý, úctivý alebo napríklad dôverný stupeň usúdite podľa situácie, v ktorej sa nachádzate alebo podľa toho, s ktorým človekom sa rozprávate. Určite nepoužijete  dôverný spôsob voči vášmu šéfovi. 

 

• Slovesá sú vždy na konci japonských viet.

• Slovníkový tvar japonských slovies sa končí vždy na samohlásku "u" a môžme ho nájsť v slovníkoch, preto sa volá slovníkový tvar. Je to vlastne náš infinitív (neurčitok). príklad : taberu = jesť, iku = ísť, hanasu = hovoriť