Partikula "no", "to" a "wo"

 

Pre začiatok, si zopakujeme, čo sú to vlastne partikuly a pridáme ku tomu ešte pár nových vecí, ktoré sa tiež naučte :

- Partikuly sú vlastne častice, ktoré určujú vzťahy medzi vetnými členmi vo vetách.

- Priraďujú sa vždy za slovo/výraz, ku ktorému patria.

- Poznáme dva druhy partikúl :

A. Gramatické (pádové) - určujú pády, napríklad genitív, akuzatív atď...

B. Vetné (Tvoria rôzne druhy viet, napríklad časové, podmieňovacie atď)

 

Zopakované máme, poďme ku dnešnému novému učivu, ktorým je partikula no,to a wo. :)

1. Partikula WO 

- Partikula wo určuje vo vete predmet. To znamená, že slovo, ktoré je pred partikulou wo je predmet vety. 

- Môže znamenať aj akuzatív. (koho? čo?)

- Číta sa väčšinou len "o".

- Príklad : Ringo wo tabemashita. = Zjedol/zjedla som jablko. (Zjedla som koho? čo? jablko.)  [ringo = jablko ; tabemashita = zjesť]

               Inu wo kaimashita. = Kúpil/Kúpila som psa. (Kúpila som koho? čo? psa.) [inu = pes ; kaimashita = kúpiť]

 

2. Partikula TO 

- Partikula to by sa dala do nášho jazyka preložiť ako spojka "a".

- Spája dva alebo viac podstatných mien.

Príklad pre použitie : Tomato to ringo wo kaimashita. = Kúpil/a som paradajky a jablká.

                                Inu to neko to usagi wo nomimashita. = Videl/a som psa, mačku a králika. [inu = pes ; neko = mačka ; usagi = králik]

 

3. Partikula NO 

 

Partikula no môže mať viac významov, použití.

A. Genitív alebo vlastníctvo.

- Partikula no môže mať funkciu genitívu ( (z)koho? čoho? )

- Môže znamenať aj vlastníctvo alebo privlastnenie niekomu niečoho, napríklad z jedoduchého osobného zámena "Watashi (ja)" vytvorí zámeno privlastňovacie po pridaní za zvolené zámeno, v tomto prípade "Watashi no (moje)".

Watashi no inu. = Môj pes. [watashi = ja ; inu = pes]

Anata no nihongo. = Tvoja Japončina. [anata = ty ; nihongo = Japončina]

Tak isto privlastňuje veci zvieratám alebo osobám:

Inu no namae. = Psove meno. [Inu = pes ; namae = meno]

Sensei no kuruma. = Učiteľovo/učiteľkine auto. [sensei = učiteľ/učiteľka ; kuruma = auto]

 

B. Robí z podstatného meno vzťahové prídavné meno. Príklad :

Drevený stôl. / Stôl z dreva. = Ki no tsukue. [drevo = ki ; stôl = tsukue]

Paradajková polievka. / Polievka z paradajok. = Tomato suupu. [polievka = suupa ; paradajka = tomato]

Jahodový koláč. / Koláč z jahôd. = Ichigo no keeki. [jahoda = ichigo ; koláč = keeki]

 

C. Napojená na partikulu to má význam vzájomného vzťahu.

Chichi no hanashi. = Otcovo rozprávanie. [chichi = otec ; hanashi = rozprávať]

Chichi to no hanashi. =  Rozhovor s otcom. 

 

To je na dnes všetko. Dúfam že s týmto učivom nebudete mať žiadne problémy. 頑張って (veľa šťastia) ! 

 

Otázky píšte na email ShizukaSonozaki@gmail.com 

 

 

 

 

 

Vytvorte si web zdarma! Webnode